Najhoršie knihy, ktoré sme v klube čítali:
A nehanbíme sa si to priznať. 🙂
Pani Dallowayová – Virginia Woolf
Ak nie ste fanúšikom literárneho modernizmu a techniky „prúdu vedomia“, táto kniha bude pre vás pravdepodobne nekonečným bludiskom. Dej sa odohráva počas jediného dňa, no namiesto akcie dostanete stovky strán vnútorných monológov a odbočiek v myšlienkach. Pre niekoho je to geniálna psychológia, pre iného úmorná a neprehľadná cesta hlavou postavy, kde sa po desiatich stranách pristihnete pri tom, že vôbec netušíte, o čom ste práve čítali.
Napísala Lucka
Vaky – Zdenka Kollárová
Slovenská próza, ktorá sa snaží o špecifický umelecký výraz, no často naráža na nepochopenie. Mnohým čitateľom môže vadiť prílišná fragmentárnosť a pocit, že postavy sú príliš vzdialené a ťažko uchopiteľné. Ak hľadáte v knihe jasnú štruktúru a silné emócie, pri Vakoch môžete mať pocit, že sa strácate v experimente, ktorý vám nedáva dostatočnú odmenu za vašu pozornosť.
Napísal Gerald
Posledné leto v meste – Gianfranco Calligarich
Táto kniha býva označovaná za kultovú, no pre niekoho je to len ďalšia depresívna jazda s hlavným hrdinom, ktorý nevie, čo so životom. Neustále potulovanie sa Rímom, alkohol, melanchólia a pocit prázdnoty môžu po čase pôsobiť monotónne. Ak vás iritujú pasívne postavy, ktoré sa len nechávajú unášať osudom a sťažujú sa na svet bez toho, aby niečo zmenili, toto leto v meste pre vás bude príliš dlhé a únavné.
Napísal Jean
Doppler – Erlend Loe
Nórsky sarkazmus a absurdita Erlend Loa nie sú pre každého. Príbeh muža, ktorý po smrti otca opustí rodinu, odsťahuje sa do lesa a skamaráti sa s losom, môže pôsobiť až príliš bizarne. To, čo má byť vtipná kritika konzumnej spoločnosti, môže na mnohých pôsobiť ako nepochopiteľné správanie nezrelého človeka. Ak hľadáte logiku a hĺbku v tradičnom zmysle, Dopplerov „vzbura“ vám môže pripadať skôr detinská než hlbokomyseľná.
Napísala Mary